TRAJA NAŠI ODCHOVANCI POMOHLI K POSTUPU

5.9.2021

TRAJA ODCHOVANCI BK POVAŽSKÁ BYSTRICA PRI VEĽKOM ÚSPECHU

 

Slovenská mužská basketbalová reprezentácia postúpila z predkvalifikačného turnaja Majstrovstiev sveta 2023 v Skopje a môže sa teda chystať na „ostré“ kvalifikačné boje s európskou špičkou. Pod týmto veľkým úspechom je aj výrazný podpis nášho klubu – IMC Slovakia Považská Bystrica. Členmi postupujúcej družiny boli totiž naši odchovanci Šimon Krajčovič, Mário Ihring a Jakub Petráš, navyše všetci traja patrili k dôležitým hráčom družstva. Po návrate na Slovensko sme dvoch z nich oslovili s našimi otázkami:

Najskôr samozrejme gratulujeme k postupu! Ciele pred odchodom na turnaj boli asi jasné – vybojovať postup. Bolo to vidieť aj počuť počas zápasov. Bojovali ste, povzbudzovali ste sa, výborne ste bránili. Vnímate to tak aj vy?

JAKUB PETRÁŠ (JP): Áno, jednoznačne. Jediným cieľom na tomto turnaji pre nás bol postup do ďalšej kvalifikácie.

ŠIMON KRAJČOVIČ (ŠK): Áno, cieľom bol jednoznačne postup. Už od prvého tréningu nám tréner Meleščenko avizoval, že sa do Macedónska nepôjdeme len zúčastniť, niečo si vyskúšať alebo „len“ odohrať dobré zápasy ale že našim cieľom musí byť postup a s takýmto prístupom a s takouto mentalitou sme od prvého tréningu ku všetkému pristupovali.

V prvých troch zápasoch sa zdalo, že sa v útoku trochu trápite, najmä strelecky. Čím to bolo?

JP:  Je to veľmi zložité povedať za celý tím v čom je problém keď sa nedarí strelecky. Môžu to byť veľmi malé detaily v hale alebo napríklad cestovanie.

ŠK: Ťažko sa mi hľadá príčina našej slabšej efektivity v útoku. Určite bolo potom náročnejšie hrať v zápasoch o víťazstvo, hrali sme dobre v defenzíve a nepremieňaním otvorených striel a ďalších dobrých pozícií sme si ich sami skomplikovali ale nedávali sme hlavy dole a vždy sme bojovali až do konca.

S čím ste nastupovali do posledného zápasu s Macedónskom? Veril si, že ich môžete zdolať o potrebných 15 bodov?

JP: Tréner nám po celý ten čas, ktorý sme strávili spolu, od začiatku júla až po posledný zápas, opakoval, že máme možnosť poraziť každé družstvo. Že ako družstvo máme veľký potenciál len v to musíme uveriť. To bola vec, ktorú nám prízvukoval aj pred zápasom s Macedónskom.

ŠK: Po druhom zápase so Švajčiarskom sme boli trošku sklesnutí, mysleli sme, že to bude ten rozhodujúci zápas, ktorý nás posunie ďalej. Vedeli sme však, že ešte nie sme úplne von z hry o postup. Aj keď po prvom zápase s Macedóncami asi málokto veril, že ich porazíme o 15 bodov. Pristúpili sme k zápasu tak, že pôjdeme bod po bode a ak sa nám podarí si postupne budovať si nejaký náskok tak sa nám to môže podariť. Po dobrom vstupe do tretej štvrtiny sme ešte viac uverili, že sa nám to môže podariť a som rád, že to napokon dobre dopadlo.

Čo do tímu priniesol nový tréner Oleg Meleščenko?

JP: Pre mňa je zložité odpovedať na túto otázku, keďže som nezažil trénera Tabaka. Vôbec to neviem porovnať a zhodnotiť čo nový tréner priniesol.

ŠK: Tréner Meleščenko priniesol svoju filozofiu, tak ako ju má každý tréner. Samozrejme, je tam viacero nových vecí. Je to veľmi skúsený tréner, od ktorého sa všetci môžeme naučiť nové veci. Od začiatku nám prízvukuje nech ideme do zápasov sebavedomo, nech si veríme a požaduje, aby sme všetko robili naplno.

Ako hodnotíš trojicu vyžrebovaných súperov – Srbsko, Belgicko a Lotyšsko?

JP: Sú to veľmi zaujímavé družstvá a štáty, s ktorými sa stretneme. Bude to veľká škola pre mňa aj celý slovenský basketbal.

ŠK: Súperov sme si vyberať nemohli, vedeli sme, že nás čaká niekto z prvého koša, čiže družstvo z úplnej svetovej špičky na čo sa ja veľmi teším. Nemal som nikoho vybratého koho by som chcel. Všetky tri tímy sú veľmi kvalitné a určite sa hráči aj realizačný tím tešíme, že takéto družstvá prídu na Slovensko a veríme, že si to budeme môcť spoločne užiť aj s fanúšikmi. Pre nás hráčov je to motivácia ďalej tvrdo pracovať, aby sme mohli s takto kvalitnými tímami odohrať dobré zápasy.

Aké boli postupové oslavy?

JP: Oslavy vypukli hneď po zápase keď sme sa veľmi tešili, že sme to dokázali a že sme postúpili. Po zápase sme sa presunuli na spoločnú večeru, ktorá sa aj naďalej niesla v oslavnom duchu. Všetci boli vo veľmi dobrej a uvoľnenej nálade.

ŠK: Na nejaké veľké oslavy nebol príliš čas, ale samozrejme sme boli všetci veľmi šťastní, ale aj vyčerpaní či už fyzicky alebo mentálne, keďže sme v Macedónsku boli v bubline, navyše v tom čase tam bol lockdown takže sa ani nedalo nikam ísť. Po zápase sme si dali nejaké pivo, podebatovali sme medzi sebou a išli sme si pospať. Na druhý deň sme leteli domov a potom už každý smeroval do svojho klubu.