Rozhovor s Jakubom Petrášom

16.1.2015

Ďalším z plejády našich odchovancov, ktorý  sa v tejto sezóne objavuje  v americkej univerzitnej súťaži je Jakub Petráš. 20-ročný pivot pochádzajúci z Rajca strávil v našom klube viacero sezón v mládežníckych kategóriách, ale i v mužskom tíme. Od leta tohto roku pôsobí na prvodivíznej univerzite Stony Brook. Jakubovi sme položili niekoľko otázok.

Kde si pôsobil po odchode z nášho klubu? Ako si sa dostal na svoje súčasné pôsobisko a aký odbor študuješ?

"Po odchode z Považskej Bystrice som hrával rok v akadémii na Kanárskych Ostrovoch (CBA), čo mi dopomohlo k tomu, aby som sa dostal na moju súčasnú školu. Veľkú zásluhu na tom, kde som teraz, má však tréner Peter Torda a vedenie BK IMC Považská Bystrica. V škole nemám ešte presne určený odbor, ale v budúcnosti by som chcel študovať fyzioterapiu."

Ako si prežil prvý deň v USA, v škole a na tréningu?

"Moje pocity v prvý deň boli zmiešané. Bolo pre mňa veľmi zaujímavé zisťovať, ako to tu všetko funguje. Prvý tréning som prežil dá sa povedať bez ujmy na zdraví, aj keď všetci spoluhráči mi hovorili, že to bude náročné. Ale myslím, že to nebolo až také ťažké ako som očakával. No a prvý deň v škole ten bol teda náročnejší než tréning, chvíľu mi trvalo kým som si celkom zvykol na to, že všade naokolo sa rozpráva len po anglicky."

A aké bolo prijatie od trénerov a spoluhráčov?

"Tréneri aj spoluhráči ma prijali dobre. Tréneri sú priateľskí, spoluhráči takisto. Tréner nám povedal, že sme asi najsúdržnejšie družstvo, aké kedy trénoval. Cudzinci sme v družstve dvaja, aj keď nemecký spoluhráč je v Amerike už dlhšie, študoval tu aj na strednej škole."

Čo nám prezradíš o hlavnom trénerovi? Koľko ďalších spolupracovníkov má?

"Hlavný tréner Steve Pikiell je veľmi starostlivý, ale aj prísny tréner. Podľa mňa však každý tréner by mal byť trocha aj prísny. Máme asi troch asistentov a jedného trénera do posilňovne, potom ešte asi ďalších päť pomocníkov pri tréningu. K hráčom majú na tréningu veľmi seriózny a prísny prístup, ale po tréningu alebo mimo haly sú k nám všetkým priateľskí."

Čo všetko máte k dispozícii? Aké podmienky a možnosti si našiel?

"Máme novopostavenú hale pre asi 4 000 ľudí. Tiež máme vlastnú posilňovňu, do ktorej môžeme ísť kedykoľvek. Máme prideleného fyzioterapeuta, ktorý s nami cestuje na zápasy a je prítomný na všetkých tréningoch. Tiež máme zabezpečenú regeneráciu od studených víriviek až po masáže máme asi všetko. "

Prezraď nám niečo o tréningovom procese vášho družstva.

"Pred sezónou sme trénovali dvakrát denne, tréningy boli zamerané na útočné a obranné systémy a taktiež kondičné cvičenia. Tréningy trvali dve až dve a pol hodiny. Teraz máme nabitý program preto trénujeme len raz denne a tréningy sú zamerané hlavne na precvičovanie našich systémov a ich vylepšovanie a tiež si prechádzame systémy družstiev, s ktorými hráme najbližší zápas a prechádzame si ako budeme brániť ich systémy. Tieto tréningy trvajú 60 až 90 minút."

Ako vyzerá tvoj bežný deň?

"Je to jednoduché, zobudím sa, dám si raňajky, potom máme tréning. Nasleduje posilňovňa, a potom už škola. Zo školy smerujem do študovne a odtiaľ rovno do postele a spať."

Priblíž nám zákulisie tímu prvej divízie NCAA.

"Návštevnosť na našich zápasoch je zatiaľ nižšia, keďže ešte nehráme zápasy našej konferencie (America east). Ale vraj, keď začneme hrať konferenčné súboje, tak bude chodiť viac ľudí. Hrali sme však už proti Georgia University a bolo tam skoro 5 000 divákov, ich hala má kapacitu viac ako 10 000 divákov. Na zápasy vonku cestujeme podľa vzdialenosti lietadlom alebo autobusom."

Kde bývaš a ako máš zabezpečené stravovanie?

"Ako nováčik bývam na internáte, sme dvaja na izbe. Budúci rok by som už mal bývať v apartmáne, štyria spolu, každý vo vlastnej izbe. Stravovanie mám zabezpečené v škole a počas dňa aj v šatni. V deň zápasu máme všetko zabezpečené spoločne."

Darí sa ti zladiť školské a basketbalové povinnosti?

"Je to veľmi zložité, ale robím všetko pre to, aby sa to dalo zvládnuť a veľa ľudí mi pri tom aj pomáha."

Čo nám prezradíš o vašich zápasoch? Ako hodnotíš tímový a svoj výkon?

"Je to celkom fajn. Najlepšie pocity som mal zatiaľ po našom prvom zápase, ten sme vyhrali košom v poslednej sekunde a naša nová hala bola zaplnená do posledného miestečka. Moje výkony sú, myslím, zatiaľ celkom fajn, snažím sa podať čo najlepší výkon a odovzdať na ihrisku všetko, čo sa dá. Páči sa mi, že ako družstvo sa snažíme hrať kolektívne, nie každý na seba."

Máš aj nejaký voľný čas? Čo zaujímavé si v USA zažil?

"Voľný čas trávim väčšinou na izbe, veľa spím alebo pozeráme so spoluhráčmi zápasy v televízii. No a najväčším zážitkom za tie štyri mesiace čo som tu? Asi to, že na Deň vďakyvzdania, čo je veľký americký sviatok, sme hrali zápas v najznámejšej hale na svete, v Madison Square Garden."

 

 

 

 

 

 

 

Peter Roman