BELEHRAD deň tretí a štvrtý

26.3.2013

BELEHRAD deň tretí a štvrtý

Posledné správy z Belehradu Vám v podstate podávam už z pohodlia môjho gauča. Problém s internetom v  priestoroch basketbalového gymnázia paralizoval nielen mňa ale ja väčšinu hráčov (a to hovorím aj o domácich) pre ktorý je možnosť dennodene sa prihlásiť na nemenovanú sociálnu sieť drogou a ktorú zrazu nedostali a stávali sme sa nervóznejšími pretože sme nemohli kontrolovať čo sa deje online.

Tretí deň začal rovnako ako  predchádzajúci keď od rána sme mali program vyplnený tréningami vedenými domácimi trénermi. Nechcem hodnotiť kolegov trénerov ale nad všetkými o dve hlavy vyčnieval Milan Mandarič (viac google.com). Už prvý priateľský kontakt s ním aj napriek tomu že sme sa stretli bol úžasný. Ihneď vedel odkiaľ sme, kto sme a aj to že máme hráča v "Partizane". Iheď sa ma opýtal čo by som chcel riešiť a na čo by mal byť tréning zameraný. Po tom ako som mu povedal čo je naším problémom, odviedol tréning s vysvetlením všetkých možných riešení v hre. Musím sa priznať že som videl na svoj vek veľa, kvalitných tréningov, cvičení ale tento tréning vyčnieval nad všetky doteraz videné. Hráčov vôbec nešetril a po dva a pol hedine mi povedal že teraz budú správne unavený na to aby ste odohrali s "Cerakom" dobrý zápas, lebo inak by ste vyhrali o 30 a to by vám nič nedalo. Ja som to pochopil len skúste to vysvetliť hráčom. Poobedné zápasy opäť potvrdili hodnotenia z predchádzajúceho dňa. Nakoniec sme všetky zápasy ukončili víťazstvami. Náš sprievodca Belehradom "Deky" nás večer zobral do centra kde sme sa stretli s bývalým trénerom Interu, Oliverom V., neskôr sme skončili na byte u Čekyho a večer sme zakončili prehrou Deky v hokejovom zápase na PSP.

Posledný deň nášho pobytu sa niesol správami z domova a pri pomyslení že opúšťame 20° počasie a smerujeme do -5 a 30 centimetrov snehu sme si vychutnávali posledné chvíľe v krátkych tričkách. Posledný deň boli na programe len zápasy, návšteva centra a cesta domov. Po krátkej návšteve centra, prehliadke pamiatok a hlavnej ulice, sme sa vybrali na 10 hodinovú cestu domov. Cesta prebehla bez problémov a po desiatich hodínách sme zaparkovali v "novom svete" plný nových informácii a záčitkov. 

 

BELEHRAD deň druhý

Prebúdzame sa do druhého dňa, dňa plného tréningov a zápasov. Podľa dohody všetky tréningy našich družstiev viedli tréneri domáceho klubu.

Pre nás ako trénerov a myslím že aj pre hráčov to bol zaujímavý experiment. Dívať sa na hráčov len z lavičky a nezasahovať do tréningu. Hráči dostávali počas tréningov na „prekvapenie“ rovnaké informácie ako doma (zámerne hovorím informácie nie cvičenia) a akoby zázrakom sa ich koncentrácia, nasadenie a hlavne aj prístup k tréningu pod vedením nového trénera otočil o 180°. Zrazu sme nemuseli zasahovať a neustále upozorňovať na to čo robia zle, prečo to robia tak ako to robia a hlavne boli schopný pochopiť to čo vyžadoval tréner komunikujúci s nimi inou rečou.

Prvé zápasy (nehovorme o výsledkoch, tie nie sú v tomto momente podstatné) nám ukázali prečo je náš basketbal tam kde je. Zaostávali sme v každej jednej činnosti, rýchlosti, premieňaní príležitostí a hlavne nasadení. Opäť sa prejavila typická slovenská vlastnosť „nedôvera“ vo vlastné schopnosti a s tým spojené „sklopenie hláv“ a rezignácia. Presným opakom je predstavenie domáceho družstva nám trénerom typicky srbským sebavedomím (najboli tím v Serbia) v kategórii U15 sme prehrali o 13 bodov. Náš večerný zápas proti šiestemu družstvu srbskej ligy Žitko basket Beograd (známejší pod názvom Alimenti basket Belehrad) sme odohrali ako na hojdačke najskôr výborná prvá štvrtina, v druhej sme sa nedokázali vyrovnať s tvrdosťou súpera a dovolili sme „zajacovi“ utiecť a keď sme sa ho rozhodli začať chytiť prehrávali sme o 18 bodov. Naháňačka skončilia našou prehrou 98:95. Dobrá skúsenosť v tom že zajaca nechytíme ak mu dáme príliš veľký náskok.  

Druhou stranou nášho pohybu je aj typicky balkánske „kávičkovanie“. Počas stretnutí s kamarátmi (Deky Stojanovič, Petar Čirilovič) sme ich vypili niekoľko a prebrali všetko od basketbalu až po solárne panely, s ktorými sme sa rozhodli v Srbsku „podnikať“.

Večer nás prišiel pozrieť náš bývalý hráč Michal „Čeky“ Čekovský. Už vopred sme ho upozornili na to že si nesmie obliecť nič so šatníka Partizanu. Snažili sme sa predísť zbytočnému „vojnovému konfliktu“. Čeky to správne pochopil a všetko dopadlo tak ako malo.

 

 PT

 

 

BELEHRAD deň prvý

 

Môj prvý pokus napísať report, blog? o zážitkoch, poznatkoch z cesty našich družstiev do basketbalovej krajiny akou Srbsko bezpochyby je. Všetko začalo pozvaním trénera ktorého sme v lete minulého roku oslovili s ponukou pracovať v našom klube a ktorý nám sprostredkoval tieto stretnutia. 

Cesta začala obligátnou rozlúčkou hráčov s rodičmi, po ktorej sa  mnohí hráči zmenili na „zvieratá odtrhnuté z reťaze“ aj keď je treba povedať že táto „zmena“ je každým rokom krokom k lepšiemu. Na rozdiel od našich čias keď sme počas ciest hrávali karty a maximálne si čítali knihy, sme sa posunuli k PSP, iPadom a smartónom a následným všetkým možným počítačovým hrám.

Cesta sa aj vďaka nehode v Maďarsku a našom blúdení v Belehrade natiahla na dvanásť hodín a asi by trvala aj viac keby nás nevyzdvihol bývalý hráč Svitu, Košíc a Žiliny „Deky“ Stojanovič a neukázal nám cestu k tréningovému centru svojho bývalého klubu. 

Po výdatnej večeri a prijatí u GM prvého basketbalového gymnázia „Koledz Beograd“, ktorý sa stal na nasledujúce dni naším hostiteľom a následnom prevedení po priestoroch gymnázia ktoré v minulosti zastrešovalo aj basketbalový klub FMP Belehrad a ktorý sa pred dvoma rokmi transformoval do známejšej „Crvenej zvezdy“ a kde sú vystavené všetky trofeje bývalého klubu, spolu s fotkami bývalých hráčov sme sa presunuli do „len“ trojtisícovej haly kompletne zariadenej na basketbal. Pri srdečnom rozhovore s GM sa dozvedáme okrem iného aj to, že medzi študentmi školy, ktorí si za „štúdium“ platia sú aj dvaja Slováci alebo veľa o „vojne“ medzi Crvenou Zvezdou a Partizanom.

Gymnázium a s tým spojené podmienky, ktoré smerujú k výchovu mladých basketbalistov a basketbalistiek a ktoré poskytuje maximálny komfort pre hráčov od ubytovania, stravy až možnosť neustáleho prístupu do haly je snom  pre každého hráča a rovnako aj pre trénera.