BASKETBALISTA S VAREŠKOU

14.11.2020

Michal Čekovský je síce rodák z Košíc ale v našom klube strávil tri sezóny v mládežníckych kategóriach. Vo veku 17 rokov putoval do slávneho Partizanu Belehrad. Neskôr strávil nejaký čas na akadémii na Kanárskych ostrovoch odkiaľ sa premiestnil do Spojených štátov - na slávnu University of Maryland kde zároveň vyštudoval. Po skončení štúdia sa vrátil do Európy, konkrétne do Slovenskej basketbalovej ligy (SBL) kde pôsobil postupne v Handlovej, Interi Bratislava a v prebiehajúcom ročníku oblieka dres Spišských Rytierov. Michala sme vyspovedali v čase keď jeho družstvo začínalo karanténu keďže sa v ňom objavilo niekoľko pozitívnych prípadov, rozhovor sme teda nemohli začať inak:

Spišskí Rytieri sú v karanténe, ako si na tom zdravotne ty?

 - Chvalabohu, som zdravý. Pri tradičných antigénových testoch nám v tíme vyšlo niekoľko pozitívnych prípadov tak sme išli všetci na PCR testy. Ten som aj spolu s priateľkou absolvoval už tiež a obaja sme negatívni.

Po minulej sezóne, ktorú si skoro celú premaródoval s kolenom si zamieril do Spišskej Novej Vsi. Prečo práve tam? Mal si aj iné ponuky?

 - Riešil som s agentom viacero ponúk, no rozhodol som sa pre Spišskú pretože to bola pre mňa najzaujimavejšia ponuka. Vedel som, že klub má väčšie ambície ako minulých sezónach keďže podpísal trénera Hojča.

Spišská je už tvoj 3.klub v SBL, v ktorom pôsobíš. S akými podmienkami si sa tu stretol? Môžeš ich porovnať s Handlovou a Interom?

 - Určite ma Spišská prekvapila hneď na začiatku ako rýchlo sme sa vedeli dohodnúť na všetkom, aby obidve strany boli spolojné. Myslím si, že som sa vždy dohodol na tom čo som chcel s každým klubom takže nemám čo vytknúť žiadnemu klubu. Teraz je možno problém s regeneráciou ale to musia riešiť všetky kluby kvôli korone.

Aké sú tvoje a klubové ambície?

 -  Jasné, že nikto nechce prehrávať a s týmto prístupom sa snažíme ísť do každého zápasu. Nechcem nič predbiehať a ostať stále nohami na zemi s plným focusom na ďaľší zápas. Moje osobné ambície sú zostať zdravý a pracovať na sebe kazďý deň.

Po návrate z USA je to tvoja 3.sezóna v SBL. Ešte pred štúdom si bol v Srbsku a na Kanárskych ostrovoch Skús zhodnotiť kvalitu SBL, ako sa vyvíja jej úroveň.

 -  Môj názor je, že slovenská liga je dosť podceňovaná pretože nie je to také ľahké presadiť sa. Videl som sám už v prvej sezóne ako sa menili hráči a mali sa problém adaptovať. Určite tento rok korona ublížila či už v počte teamov ale aj v rotáciach hráčov. No myslím , že ten základ tu stále je a liga je veľmi vyrovnaná.

Vyštudoval si univerzitu Maryland v USA. Čo ti dalo toto štúdium po basketbalovej a ľudskej stránke?

 - Nikdy som nebol nejaký vášnivý študent ale tam som nemal na výber. Som veľmi rád, že som túto vec absolvoval a odporúčil by som ju naozaj každému. Dospel som, či už ako hráč ale aj človek.

Bolo náročné po návrate sa zasa prispôsobiť európskemu basketbalu?

 - Určite ten prechod a adaptácia mi trvala chvíľu ale myslím, že po pár mesiacoch som nabral sebavedomie a šlo to lepšie.

Slovenská basketbalová liga sa aj napriek 2.vlne korona vírusu neprerušila čo je určite pozitívne. Ovplyvňuje nákaza nejako tvoj život? Aké opatrenia musíš dodržiavať?

 

 - Som rád, že sa vôbec hrá. Je to niekedy ťažké sa vyhecovať v prázdnej hale. Diváci podľa mňa chýbaju najviac no dúfam, že sa to za chvíľu zmení. Je to taký stereotyp momentálne. Hala, potraviny a byt. Niekedy je cítiť, že človeku chýba ísť vypnúť po ťažkom týždni niekde vonku.

Prezraď nám niečo viac o projekte Varíme s Čekom. Čo ťa k tomu viedlo aby si s tým začal, ako sa ti momentálne darí v tejto oblasti?

 -  Myslím, že to nie je žiadne tajomstvo, že milujem variť a keďže už po mojej nie jednej operácii som zistil, že basketbal tu nebude pre mňa na celý život, rozhodol som sa postupne vybudovať nejakú značku s mojimi receptami. Jednoducho aby o mne ľudia vedeli ešte viac. Môj sen už dlhšie je mať nejaký svoj podnik kde budu ľudia chodiť radi za dobrým jedlom. Nechcem predbiehať ale dúfam , že sa už niečo menšie podarí otvoriť čoskoro:-)

 

Michalovi držíme palce tak na basketbalových palubovkách ako aj pri budovaní kulinárskej kariéry.