V ďalšom dieli prinášame rozhovory s trénermi nášho klubu o tom ako o ni prežívajú tieto dni. Veríme, že to bude zaujímavé čítanie.
Pripomíname, že nám môžete posielať fotky svojich zaujímavých rúšok na náš facebookový profil alebo na mailovú adresu peterroman6@gmail.com.
Tu sú otázky, ktoré sme položili trénerom:
1. V prvom momente sme si všetci predstavovali, že maximálne na dva týždne sa preruší súťaž, odložené zápasy dohráme a pokračujeme v starých koľajach. Situácia sa však vyvinula diametrálne odlišne. Celý náš tím to veľmi mrzí. Nadstavbu sme mali rozbehnutú ideálne. Boli sme bez prehry, pričom z piatich víťazstiev boli tri zo súperových paluboviek. Ťažko vydolovaná výhra v Nitre nám dodala neskutočné množstvo energie a nevedeli sme sa dočkať domáceho stretnutia s Banskou Bystricou. Žiaľ, k nemu už nedošlo.
2. Pracujem v oblasti, kde sme pod vplyvom aktuálnej situácie zaznamenali výrazný nárast objednávok. Stabilita v zamestnaní je v týchto časoch mimoriadne cenná, tak si to aj patrične vážim. Basketbalové povinnosti opadli takmer úplne a v rámci mojich politických aktivít sa teraz síce menej stretávame osobne, no stále je čo riešiť. Z tých príjemnejších tém spomeniem, že napriek zatvoreným školám a škôlkam sa ideme pokúsiť zorganizovať tradičnú výtvarnú súťaž pri Helenských hodových slávnostiach. Verím, že tak ako po minulé roky, nájdem medzi účastníkmi aj mladých basketbalistov.
Čo sa týka rodiny, tak sa tešíme pevnému zdraviu, čo je v týchto časoch najpodstatnejšie. Z dôvodu basketbalového výpadku trávim výrazne viac času so svojou priateľkou, z čoho je bezpochyby nesmierne nadšená :-)
3. Hovorí sa, že obuvníkove deti chodia bosé. Ja by som to ešte vyšperkoval, že v prvom rade chodí bosý samotný obuvník. A presne podľa tohto pravidla sa ako správny predstaviteľ športového cechu vo voľnom čase venujem spánku a jedlu. V tesnom závese zaostávajú aktivity na počítači. Na svoju obhajobu však musím podotknúť, že z tých počítačových aktivít je mnoho vzdelávacieho charakteru.
4. Samozrejme. Pri dnešných komunikačných možnostiach by bol hriech nebyť s nimi v kontakte. V prvom rade by som im odkázal, aby ich neopúšťal optimizmus a nebrali si príklad z mojej predošlej odpovede. Veľmi sa teším na naše najbližšie spoločné stretnutie a nech sa radšej nachystajú, že sa môže konať na atletickej dráhe ;-) Touto cestou by som ich tiež poprosil, ak je to možné, aby išli darovať krv do našej nemocnice.
5. To si naozaj netrúfam odhadnúť. Ja som však večný optimista a verím, že sa nám podarí za touto sezónou urobiť definitívnu bodku na palubovke. Tým, že I. liga je amatérska súťaž, máme na jej dohratie ďaleko lepšie predpoklady než SBL. Navyše, ako od športovcov sa od nás aj očakáva, že budeme bojovať do poslednej sekundy a nezabalíme to v zbytočnom predstihu.
Matej TOMÁŠKO, tréner Starších žiakov:
1. Už dlhodobo sme sledovali situáciu ako sa vyvijala vo svete. Nás ako rodinu to zasiahlo o to silnejšie, lebo všetci štyria sme zaangažovaní do klubového života. Obaja sme tréneri a deti sú hračmi klubu.
2. Zatiaľ chodím do práce a manželka je dva týždne doma s dětmi, rieši domáce úlohy, šport, domácnosť a aj robotu.
3. Celá rodina dodržiava pokyny, ktoré nariadil štát, takže sa zdržiavame iba doma. Máme na seba viac času,takže sme začali so sadením v zahradke. Hráme s deťmi strelecké súťaže na domácom basketbalovom koši.
4. Udržiavame v rámci možností kontakt s rodičmi. Informujeme ich o dianí v klube. Chlapcom a dievčatám odkazujeme, aby sa hýbali,vyvíjali nejakú športovú činnost popri učení doma.
5. Už je to viac menej jasné, že táto sezona sa nedokončí. Dúfame, že sa škola začne normálne v septembri a začneme aj všetci v klube novú basketbalovú sezonu.
Peter ROMAN, tréner Juniorov:
1. Vzhľadom k tomu, že už sa vírus šíril skoro v celej Európe, dalo sa čakať, že príde aj k nám. Bola to len otázka času. Spočiatku som dúfal, že to bude len nejaká krátka záležitosť, že si troška oddýchnem ale teraz už mi je jasné, že to tak nebude.
2. Mne to celé ovplyvnilo život veľmi. Pozitívom je, že som stále s rodinou, mám na všetko viac času, život sa spomalil, môžem sa trošku viac venovať aj veciam, na ktoré inak nemám čas. Negatívom je to, že mňa basketbal živí a tým pádom musím riešiť čo a ako ďalej.
3. Venujem sa dcéram, hráme sa a zabávame sa spolu. Potom sú to nejaké práce okolo domu. Takisto sa snažím veľa čítať a pozerať trénerské videá. No a chcem aj dávať na klubový web a facebook nejaké informácie tak sa venujem aj týmto veciam.
4. Priznám sa, že nie som v nejakom pravidelnom kontakte s hráčmi. Hlavne zo začiatku som ich informoval aká je situácia, ale teraz sa to už ustálilo. Myslím, že Juniori sú rozumní a uvedomelí a vedia čo majú robiť. Ten kto z nich chce tak aj v týchto podmienkach na sebe pracuje. Veľa tipov som "zavesil" aj na náš facebookový profil takže si každý nájde čo potrebuje. Navyše v najbližších dňoch by mali pribudnúť aj nejaké naše videá. Samozrejme, že keď bude čokoľvek nové hneď budem hráčov informovať.
5. Dlho som bol optimista a veril som, že aspoň vo Veľkej noci sa život vráti trocha do normálu ale ukazuje sa, že tá pauza bude dlhšia a momentálne nikto nevie koľko to potrvá. Veľmi neverím, že táto sezóna sa dohrá ale bol by som veľmi rád keby sme v lete mohli trénovať, aj keby to malo byť hlavne vonku.